Uprostred autobazáru bola ešte jedna skupina. Tá mierila zbraňami na tú našu. Zrejme nás chceli všetkých nájsť. Schoval som sa pod auto. Prešlo okolo mňa pár nôh.  Keď prešli, obzrel som sa a vyrazil som spod auta. Nejako sa mi podarilo dostať sa k autu, kde som mal veci. Zobral som si batoh a sekeru a utekal som pri plot. Tam som sa ho pokúsil preliezť, no nedalo sa. Vtom mi napadlo: Veď ma dedino učil šoférovať auto!  K tomuto nápadu prispel aj fakt, že nám Peter dal kľúče od áut na prípad núdze. Stále boli v zapalovaní! 

Rýchlo som utekal späť, smerom k autu, ale tí muži ma uvideli. Rýchlo ma dobehli a spútali špagátom. Posadili ma pri ostatných. Vedľa nás bolo niekoľko tiel. Bolo vidieť, že boli veľké straty na oboch stranách.

,,Máte ďalších ľudí?" spýtal sa ich vodca. ,,Máte ďalších ľudí?" Nikto neodpovedal. Prásk! Na zem padol jeden z našej skupiny. ,,Teraz si na rade ty!" povedal a ukázal na mňa. Priložil mi pištol k hlave a spýtal sa: ,,Máte ďalších..." Zrazu mu preletel šíp hlavou. 

,,Gregor!" zakričal niekto z ich skupiny.

Ozvali sa výstrely a útočníci padli na zem. Zrazu sa objavila iná skupina. Mala dva pick-upy, štyri karavany, niekoľko áut  a tri džípy. Zrazu ku mne podišiel ten exot s lukom a ja som zistil, že ho vlastne poznám. Bol to môj kamarát Adam. Spolu s ďalšími sme spravovali jednu stránku o The Walking Dead.

,,A-Adam?" povedal som.

,,Áno. A je tu aj Betka, Patrik a Kevin."

,,Super. Len musím zájsť za vodcom tehto skupiny."

,,Dobre."

Išiel som za Kristiánom a vysvetlil som mu, kto sú. Ten prikývol a povedal, aby som si zbalil veci, že odchádzame. Zobral som si batoh a sekeru a utekal som k Betke a ostatným. Boli pri pick-upe. Porozprávali mi, že keď vypukla apokalypsa, tak ako sme sa dohodli, Betka a Patrik išli nájsť ostatných. Medzitým Kevin so skupinou študentov vylúpili army shop, ktorý zostal akoby zázrakom nepoškodený. Keď sa stretli, zostával som už len ja. V pick-upoch boli všetky zbrane prikryté plachtou. 

,,Lenže musíme nájsť bezpečné miesto!" povedal som.

,,My vieme."

,,Musíme sa rozdeliť. Nájdeme bezpečné miesto a dnes o hodinu." povedal Kristián.

,,A navyše, máme spoločnosť." pridal sa Peter a ukázal na kopiacu sa skupinu zombie. 

Rozhodli sme sa, že pôjdeme po dvojiciach. Monika a Roman zostali v autobazáre spolu s ďalšími ľuďmi. Ja som išiel s Kevinom, Peter s Patrikom, Kristián s Betkou a Adam s Betkiným bratrancom Dávidom.

Ja som sa rozhodol, že ho budem viesť, keďže to tu lepšie poznám. Hneď, ako sme vyšli, sme celý autobazár obišli. Boli tam totiž kolajnice, na ktorých bolo oveľa bezpečnejšie, ako na ceste. Kevin mal katanu, aj keď bola strašne veľká. Pomaly sme išli a prešli sme všetky moje typy. Na všetkých to bolo zamorené. Cestou späť sa stalo niečo nečakané. Z blízkeho lesíka sa tesne pred nami vyrútila horda zombie. Našťastie bol pri nás vlak a tak sme hneď pod neho skočili. Cítil som sa, ako keby som bol späť v tom prekliatom autobazári.

Keď sa od nás vzdialili, pre istotu sme sa preplazili k najbližšej diere v plote a cez tú sme prešli na pozemok. Našťastie ale mal bránu na cestu, a potom sme išli po nej. Keď sme sa vrátili, všetci už boli pobalení. Ževraj Adam a Dávid našli nejaké super bezpečné miesto. Myslel som si, že je to žart, ale my sme tam naozaj išli!

Po pár zabáčkach mi bolo jasné, kam ideme. Keď sme zastali, všetci si vydýchli.

,,Toto je náš nový domov!" povedala Betka.

To bolo po prvý raz, čo som moju školu videl rád.