Cez noc sa nič nestalo. Či to bolo preto, že sme nasadili stráže, alebo preto, lebo bol dotyčný unavený. Ale aj tak, ráno bolo zlé. Hneď, ako som sa zobudil, som si všimol človeka v našej triede. Keď som sa lepšie pozrel, všimol som si, že to nie je nikto z nás dvadsiatich. Rýchlo som vyskočil, ale ten človek bežal. Poznal som školu naspamäť a keď som stretol niekoho známeho, povedal som mu, o čo ide a kde sa má postaviť. S pomocou troch spolužiakov sa mi ho podarilo chytiť. Zobral od nás baterku na svietenie a vreckový nožík. 

,,Prečo si to zobral?" spýtal som sa ho.

On ma namiesto odpovede udrel do brucha. 

,,Hej, hej! Čo tam robíš?" ozval sa známy hlas. Bol to Denis. 

,,Zobral jednej skupine zásoby." oznámil mu môj najlepší kamarát menom Matej.

Denis podišiel k zlodejovi a pritlačil ho k stene. ,,Od teraz budeme všetkým, čo niečo ukradnú, robiť toto!" zavolal, keď zlodeja ťahal von zo školy. 

Vyšli po rebríku až na autobus, ktorý bol hranicou našej malej komunity. Potom ho Denis zobral na okraj autobusu a dal mu hlavu tesne pri zombie, ktoré tam boli natlačené. Potom ho vytiahol späť. ,,Keď niečo ukradnete, budete ohrozovať komunitu, alebo niekoho zabijete, skončíte medzi nimi." povedal a ukázal na zombie.

Dav zhíkol, ale Denis povedal: ,,Aj tak je nás tu veľa. A dávajte si pozor, čo urobíte."

Asi o pol hodinu sa stretli vodcovia skupiny. 

,,Prečo si to urobil?" začal schôdzku otázkou Michal.

,,Je nás veľa. A nejako ich musíme potrestať." odpovedal mu Denis.

,,Denis má pravdu. Síce sa mi to nepáči, ale niečo musíme urobiť. Sme v meste a ktokoľvek môže prísť. A my tu nechceme zlodejov." povedal som.

,,Je to blbosť." odporovala Betka. 

,,Vždy som podporoval zákon zabiješ-zomrieš. A teraz to platí dvojnásobne. Nechcem, aby mi niekto niečo kradol." 

,,Keď hovoríte, že máme málo miesta, môžeme obsadiť aj vedľajšiu školu. Je tam dvor, kde môžeme dať autá." navrhol Adam.

,,Len najprv musíme zabiť kúsačov." povedal som.

,,Ideme na to?" spýtal sa Kristián.

,,Áno!" povedali sme všetci naraz.

Nachystali sme zbrane.  Išli sme v zostave: ja, Kristián, Peter, Michal, Denis, Adam, Betka, Kevin, Kristína a Zuzana (dve kvarťanky s mečmi). Zuza a Kika sa cez druhý deň apokalypsy dostali von a rozhodli sa zobrať meče. Pred apokalypsou s nimi trénovali a teraz sa im to vyplatilo. 

Otvorili sme bránu a naskytol sa nám pohľad na hnijúce mŕtvoly. Niektoré chodili, niektoré boli mŕtve. Rýchlo sme vošli a pár ľudí za nami bránu zatvorilo. Nechceli sme privolať zombie zo šíreho okolia a tak sme nestrieľali. Postupne sme sa prebojovali až pri zadné dvere do školy. Ohlásili sme to a ďalšia skupina zatiaľ dávala mŕtvoly nakopu. 

Pripravili sme sa a vylomili sme zámku. Potom sme sa rozdelili na päť skupín po dvoch. Ja som išiel s Kristínou. Snažili sme sa rozdeliť zombie na čo najmenšie skupiny a potom sme ich zabili. Lenže raz nás zombie obkľúčili a  my sme boli nútení zabarikádovať sa v triede. Začali sme sa rozprávať, čo asi mohlo spôsobiť zombie apokalypsu.

,,Definitívne si myslím, že to bolo znečisteným Zeme." povedala Kristína.

,,Mohli to byť mimozemšťania." povedal som so smiechom. 

,,To by nás Doktor prišiel zachrániť!" zasmiala sa Kika.

,,Ty si pozerávala Pána času?" spýtal som sa jej.

,,Áno."

,,Tak dúfam že sú aj Dálekovia."

,,Prečo?"

,,Aby vyhladili zombie. Vyhladiť! Vyhladiť!" povedal som a začali sme sa smiať.

Vtom sa ozvali výstrely. 

,,To bude niekto z nás!" povedala Kristína, keď vstávala. 

Otvoril som dvere a pridali sme sa do boja. Sekal som, ako som len vedel. Keď sme zombie premohli, uvideli sme Petra s Betkou. 

,,Ďakujeme vám!" povedala Kristína.

,,Nemáá..." začal Peter, ale jeden kúsač ho chytil za nohu a on stratil rovnováhu. Skôr, ako ho ktokoľvek stihol zastaviť, kusol ho do nohy. Rýchlo sme ho zabili a nechali sme Petra ležať. 

,,Ja mu nohu neodseknem!" povedal som.

,,Ani ja!" povedali Betka a Kristína naraz. 

Medzitým prišli ostatné skupiny. ,,Preboha!" zakričal Kristián. 

,,Musíš mu odseknúť nohu, aby prežil!" povedal som mu.

,,Nie!" povedal, ale ruka sa mu približovala ku Kristíninmu meču.

Keď sekol do Petrovej nohy a krv na neho vystrekla, pozvracal som sa. Peter vykríkol.

Keďže všetci, ktorí tu velili odišli vyčistiť školu, nikto nezostal, aby velil. Preto pred ich odchodom spravili skupinu menom "Trusties". Vymyslela to Kristína. Skladalo sa to z anglického slova trust, čo znamená veriť niekomu.  Táto skupina sa skldala zo mňa, môjho najlepšieho kamoša Filipa,  Mateja a niekoľko starších študentov. Išli sme sa prechádzať po škole, keď sme začuli hádku. Pri dolnom vchode bola skupina ľudí. Pretlačil som sa dopredu, aby som videl, čo sa tam deje. Bola tam veľká bitka. Dvaja tretiaci zo strednej okolo seba krúžili s nožmi v rukách. 

,,Čo to robia?" spýtal sa Filip.

,,Našli jedlo odpovedal mu niekto."

,,To sa nevedia podeliť?" spýtal som sa.

,,Nie."

Chcel som do toho zakročiť, ale bolo už neskoro. Jeden z nich padol mŕtvy na zem. Vtom sa strhla bitka.

Richard:

Niesli sme Petra na ošetrovňu a naši "Trusties" nám dávali informácie, čo sa stalo. Strhla sa bitka o jedlo a pár ľudí zomrelo. Ďalší to zas nevydržali a zabili sa. 

Rozhodli sme sa, že pôjdeme do nejakej dediny pestovať jedlo. Navrhol som dedinu, kde som býval. Išli všetci ktorí chceli robiť niečo užitočné. Peter zostal zatiaľ na lôžku, ale jeho noha sa zlepšila. Taktiež mňa, Betku, Adama, Kristínu, Zuzanu a Kevina preradili do "Trusties" a zase sa zaviedlo učenie, ale iba vecí, ktoré sa nám môžu zísť v zombie apokalypse.