Opatrne som otvoril bránku. Bol to posledný dvor. Všetky ostatné boli skontrolované. Zrazu sa z domu vyrútil kúsač a ja som mu do hlavy sekol mačetou. Našiel som ju asi pred hodinou, keď som prehľadával záhradný domček. Zabúchal som mačetou o dvere a čakal som. Keď sa po minúte nič nestalo, mohol som spokojne vojsť do bytu. Rýchlo som ho preskúmal a išiel som do záhrady. Tam už bola časť plotu preč. Lenže, my sme  potrebovali, aby tam neboli žiadne ploty. Keď mi na pomoc prišlo pár chlapov, dali sme ho dole a potom oni išli pomôcť ďalším. 

Túto časť dediny tvorili pozemky, ktoré spolu dávali obdĺžnik. Ľudia tu mali miesta na spanie a rozhodli sa, že tu budú pestovať a bývať. Škola bola teraz menej plnšia a v lete budú mať veľa jedla. 

,,Máme nejaké zbrane!" ozvalo sa za mnou.

,,A aj autá!" povedal druhý človek.

Otočil som sa.

,,A ja mám štvorkolku." oznámil Richard.

,,Čo?" spýtal som sa ho.

,,Štvorkolku. Mali sme ju v garáži, ale teraz je už pred domom, ale našťastie za plotom."

,,Ty ju vieš šoférovať?"

,,Áno. už od desiatich rokoch. Tú, ktorú sme mali predtým som šoféroval od siedmich."

,,Tak dobre. Nájdi nejaký voz-" začal Kristián.

,,Už je na vozíku. Adam mi s tým pomohol. Ešte šťastie, že ste nás zobrali."

,,Aj tak. Toto je váš posledný výlet. Viem že ste toho dokázali veľa, ale musíte chodiť na vyučovanie. Keď budete mať osemnásť budete môcť byť zase s nami."

,,Adam už má osemnásť!"

,,Ja viem. A preto on učí lukostrelbu."

,,Hm."

 

Musel som vstávať skoro, lebo som sa musel pripraviť na vyučovanie. Vyšiel som von a pripravil som terče. Mali sme len dva luky a dvadsať šípov, takže sme si museli vyrobiť ďalšie, lenže sa nám to nedarilo. Našťastie nás niekto upozornil na jeden obchod, kde predávajú luky, kuše a šípy, tak sme usporiadali výpravu na pozajtra. Zatiaľ sme si museli vystačiť s dvoma lukmi. Prvý, ktorý prišiel bol Rišo. Hneď po ňom prišla jeho partia. 

,,Takže, Adam, toto je Matej. Matej toto je Adam." povedal Richard.

,,Čaw." pozdravil Matej.

,,Čaw." odzdravil som. Premeral som si ho. Bol to blonďák a mal takú priemernú postavu.

,,Kde sú ostatný?" začudoval sa chalan menom Filip.

,,Neviem." odpovedal som.

,,Pozrite!" povedal Matej a ukázal smerom na vrch. Približovala sa k nám skupina kúsačov, v ktorej ich mohlo byť asi dvadsať. Keďže v plote bola diera, vedeli sme, kadiaľ sa sem mohli dostať. Lenže tam sme dali drevo, takže by sa cez to kúsači nedostali.

,,Zoberte si zbrane!" zavelil som.

Richard si zobral svoju malú sekeru a ostatný nože, alebo kopie. Zaútočili sme a keď sme boli pár metrov od nich, tak sme zastavili. Neboli to kúsači, ale ľudia. Dopredu sa pretlačila nejaká baba.

,,Čaw braček!" povedala a otočila sa na Richarda.