Zobúdzam sa v posteli na krik ľudí z ulice. Pred pár dňami bývavala moja ulica najkľudnejšiou v našom meste. Dnes je však opak pravdou. Milióny ľudí, ktorí sa snažia dostať preč z mesta s plnými autami. Celkom nechápem, čo sa deje. Žeby nastal výbuch atomovky? Vždy sme sa o tejto téme bavili, či už s rodičmi alebo s rodičmi môjho chlapca. Prišli sme na jedno riešenie. Keď nastane niečo také ako je apokalypsa, spojíme sa do jedného domu a budeme sa snažiť prežiť, takže som dúfala, že to bude presne takto. Vstala som z postele a prešla za rodičmi. Jediné, čo mi mama povedala, bolo: „Zbal si veci Natálka, odchádzame k Helckeiovcom.“ Cestou som rozmýšľala, aké to vlastne bude? O všetkom takomto, o hociakej apokalypse som doteraz len čítala alebo pozerala seriál. Mám pocit, že teraz si každý z nás kto videl alebo čítal The Walking Dead myslí, že vie ako na to. Je pár pravidiel. Prvé: vždy sa snažte trafiť mozog. Druhé: nenechajte sa pokúsať. Tretie: neverte niekomu, koho ste len práve teraz spoznali. A štvrté: neverte tomu, že ste v bezpečí. Z myslenia ma zobudil len silný buchot. Do nášho auta vrazil jeden z nakazených.