Pripadá mi to ako včera, keď som pozerala ďalšiu novú časť z toho seriálu, ktorý sa teraz deje naživo. Ľudia sa v ňom vždy celkom rýchlo spamätali z toho, že zabili niečo, čo bolo mŕtve. Nežilo to, len to robilo zlobu a pojedalo živé bytosti. Pravdou však je, že aj ľudia, ktorí si mysleli, že sú skvele pripravení na niečo takéto, klamali sami seba. Ako sa dokáže človek pripraviť zo dňa na deň na zabíjanie ľudí? Ako človek dokáže žiť ďalej s tým, že mu umierajú blízki pred očami? Párkrát som sa zamýšľala nad tým, že čo bude s mojou ostatnou časťou rodiny. Naučí sa môj ročný bratranček rozprávať? Dožije sa trojročné dieťa puberty? Ako prežije dedko? V túto chvíľu som sa zrútila ešte viac a dúfala som, že sú v poriadku a že sa čoskoro k ním dostanem.

Klopú na bránku a psou ide roztrhnúť. Cítia, že niečo sa tam vonku deje. Neviem si predstaviť to celé, ako budeme toľkí žiť v jednom dome. Je pravdou, že zásob máme až-až, ale čo ak po čase odídu? Začneme sa zabíjať a žrať navzájom? Niekto ma objal. Stisol ma tak silno, lebo myslel, že nie sme v poriadku. Nikto nevidel to, ako som bojovala s tým, ako ju zabijem, no všetci vedia, ako sa cítim. Bola som zničená z toho, že som musela zabiť niečo, s čím som sa ešte pred rokom rozprávala. „Nie si vrah,“ opakovala som si to stále. „Nie si vrah, Natália spamätaj sa! Niekto to musel spraviť.“ Nie som predsa vrah, keď som zabila niečo, čo už nežilo, či? Okolo domu sa prechádzalo čím ďalej, tým viac mŕtvych ako živých. Všetci živí ľudia, preživší, sa snažili dostať na miesto, kde je vraj pokoj, kľud. No keď tam pôjdu všetci, kam sa poskovávajú?

„Pomooooooc!!!“

Ozýva sa krik spoza brány.

„POMOOOOOOC! Ja viem, že tam ste, prosím, pomôžte mi!“

Ten krik nebol určený nám, bol určený ľudom, všetkým ľudom, ktorí boli skovaní v domoch. Dominik sa rozhodol, že to spraví podľa seba. Nečakal, že sa mu niečo môže stať. Či už jemu alebo tomu tam vonku. Vedel, že ten kto potrebuje pomoc, je človek, presne tak ako my.

„POMOOOOOOOC!!“

Stále kričí, no neuvedomuje si, že to ich len pritiahne. Otvorila sa brána. Počuť krik. Neviem rozoznať hlas. Bežím k bránke a za mnou poľka domu. Nikto tam nie je.