Aaaaaaaaaaaa.

Nikdy v živote som nepočula jačať Lukáša. Za normálnych okolností by som sa smiala- drsňák a vrieska ako malé dieťa- ale keď som videla ich živú mŕtvu mamu nebolo mi všetko jedno. Lukáš začal utekať smerom dovnútra do domu . Iba ja so Šimonom sme nehybne stáli a sledovali sme plazenie dokrvavenej živo-mŕtvej mame. Pozerala som sa jej rovno do očí – boli červenej farby a videla som v nich chuť zabíjať. Lukáš na nás začal revať nech odtiaľ vypadneme, že nás dostane. Rozbehla som sa za Lukášom. Myslela som si že Šimon uteká za nami, ale keď som sa obzrela, stál na tom istom mieste kde predtým a nemŕtva sa k nemu pomaly plazila. Kričali sme naňho ale on nič. Len tam tak stál a pozeral. Rozbehla som sa za ním. Chytila som ho za ruku a snažila sa ťahať ho k domu, ale on tam stále stál. Zrazu som spravila niečo, čo by ma nikdy v živote nenapadlo. Pobozkala som ho. Jeho to prebralo a hneď sme utekali k domu. Vošli sme dnu a utekali sme na dole schodmi do podzemia, do ich pivnice. Boli tam len jedny železné dvere. Vošli sme a zamkli sme sa. Lukáš šiel hľadať niečo užitočné, nejaké zbrane. Zostala som so Šimonom sama. „Prečo si to spravila? “ spýtal sa ma Šimon. „Jaaa, nooo, niekde som čítala že keď máš strach alebo panický záchvat musíš zadržať dych aby sa ti uľavilo. A tak... som ťa pobozkala. Tak si zadržal dych.“ „To bolo múdre. Ďakujem.“ povedal Šimon a usmial sa na mňa. „ No čo vy hrdličky ? “prišiel Lukáš s lopatou v ruke a prihlúpim výrazom. No to je ale debil. Pred chvíľou videl svoju mamu ako nemŕtvu v kaluži krvi, ktorá skoro dostala Šimona a on má ešte aj tú drzosť žartovať. „Našiel si len toto ? “ spýtala som sa ho. „Nie, i toto“ usmial sa a vybral z opasku zbraň. „Šibe ti ? Ani nevieš ako to použiť !“ vyletela som naňho. „Ale ja ? To hovoríš tomu čo celé dni sa pripravuje na zombie apokalypsu ?“ povedal Lukáš. „A akože sa to pripravuješ ? Hádžeš šípky ?“ spýtala som sa ho. „Nie ty trdlo... hrám na počítači zombie hry.“ povedal ako keby bol dáky odborník. Kývla som rukou že nech netrepe a on sa ešte viac rozrečnil a ja som hľadala čo by bolo ešte potrebné. Našla som basebalovú pálku. Nikdy som nebola na šport tak som mu ju dala a hľadala som niečo inšie. Zrazu ma napadlo: luk ! Už odmalička som to s lukom vedela a preto mi rodičia kúpili luk. Potom ma to prestalo baviť ale ten luk mám stále doma. Bývala som od dvojičiek len pár domov a tak som si chcela ísť poň. Lukášovy to bolo jedno – myslel si že keď som baba, už aj tak nemám šancu prežiť. Šimon najprv protestoval ale napokon sa rozhodol isť somnou. V ich dome sme našli nejaké ruksaky a pre istotu sme si ich zobrali. Už sme chceli otvoriť východové dvere, ísť na ulicu, keď zrazu niekto začal búchať na ich dvere. Obaja sme vyplaštili oči, keď sme videli kto to bol. Bol to ...