Nestalo sa vám nič? Robo rýchlo zavrel bránu.Na večeru budeme mať cerálie.
Čo ste teda priniesli ,máme veľa sekier,páčidlo,kladivá,lano,reťaze a vlečku k nášmu autu.
Išli ste aj pre naše veci čo sme nechali na tej ulici kde nás odzbrojili?
Ešte sme tadiaľ nešli.
Zajtra tam pôjdeme.Dobre.Inak týchh zombíkov je v okolí prednej brány veľa.Ideme dnes večer nosiť ku plotu smeti.
Musíme nás pozemok udržať na dva dni.
O dva dni neskôr...
Už konečne môžem chodiť bez krívania.Bežať si už trúfam.Dochádzajú nám už posledné zásoby jedla.
Zombíci sa dostali už do prednej záhradky.Jeden je zaseknutý v plote.
Frederik ho chcel streliť do hlavy.
Odteraz budeme donich strieľať iba keď budeme musieť.Dones mi sekeru.
Natália medzitým balila kufre.Robovi medzitým našli chránič na predlaktie.nasadil si ho a prišila mu naň koženú rukavicu.
Donej si napchal vatu.Vyzeralo to ako keby mal opäť ruku len o niečo kratšiu a takú čo sa nemohla hýbať.
David dolieval benzín do nádrže.Keď si všimol že ide Frederik so sekerou.Podal mu do reťaž a zámku.
Nechápavo sa naňho kukal ale vedel čo idem urobiť.Najprv som zombíkovi odsekol pravú ruku.Potom ľavú.Už ostávala len sánka.
Vtom sa von objavila tmavá postava.Rýchlo som mu rozsekol bradu.Potom som donej znovu sekol a už ma nikdy nemohol pohrýznúť.
Videl som ako je to žena v pršiplášti plného potretých zombíckym mäsom...
Zakričal som počkajte prosím!
Neublížime vám!Posava zastala.Prešla okolo zombíkov ako nič.Ako je natretá ich mäsom tak ich nepriťahovala.Rýchlo Obíďte ulicu a z druhej strany vás pustíme dnu.
Dnu ? Ja som v úplnom bezpečí!To vy ste obkľúčený.
Prosím poďte máme jedlo.
Ja jedlo nepotrebujem.Už sa ani necítim ako človek za to čo som urobila.
To my všetci už niesme taký ako sme boli predtým.
Ja mám už svoju skupinu.Nachádzame sa v kine.
Ak by ste boli v nebezpečenstve nikdy ale teraz vážne nikdy nepomáhajte druhým ľuďom!!
Všetci čo boli dobrý ľudia už sa tu len potulujú bez mozgu.
Zbohom majte sa!
Vtom sa knej otočil zombík.Ona vytiahla kord a bodla ho do krku.Nemohol ju nijak ohroziť tak zapichla vyššie do úsť.
Už ho ovládala ako psa.
Rýchlo sme s Frederikom prehodili ddnu nášho rekruta na repelent.
Išla si spokojne ďalej.Kapsa na pleci a v druhej  zombík.
Pripevnili sme na neho reťaz.Dali sme mu meno maskot.
Už sme boli pripravený vyraziť.
Vlečka bola plná.Pripevnili sme ho na koniec ako ozdobu.
Povedal sm všetkým aby aj teraz hoci je 30stupňov aby si pribavili aj pršiplášte a bundy.
Nech budú dnu a nech nechajú aby som im otvoril bránu.Predtým som ale napísal na ňu.
Nevstupujte vo vnútri sú chodiace  mrtvoly.Niektorý sa  čudovali prečo som to tam napísal ale iba Robo vedel prečo.
Ako poistku ak by sme sa sem museli vrátiť.
Už som len myslel nato kedy budeme na letisku.Zavrel som len bránu.
Nasadol som do auta.A vyrazili sme.Rozmýšlal som koľko dní už prešlo od začiatku tohoto sveta kde chodia aj mrtvy ukazoval kalendár už 20.7.
Prešlo už 20dní a stále žijeme.Kto prežil prvých 20dní tak strašne ako my?
To be continued.