"Otec!" radostne zakričal Šimon. Bol šťastný že aspoň jeden z rodičov žije. Pozerala som sa na ich pohľady keď som si všimla že ujo Jožo - ja som ho tak volala - nesie na rukách mladé zakrvavené dievča. Ujo Jožo ju zaniesol a posteľ. My sme len vyzvedali: "Je uhryznutá ? Kde si ju našiel ? A kde si vlastne bol ?"

"Pomaly, pomaly. Všetko vám poviem len sa ukľudnite." povedal ujo Jožo a začal rozprávať: "Takže, je to dievča, ktoré som našiel v prevrátenom aute mimo cesty, keď som sa vracal s obchodu. Vtedy to vypuklo. Jej rodičia už boli mŕtvy v aute. Ona dýchala. Vytiahol som ju a pozorne som ju prezrel. Neni uhryznutá len má menšie poranenie z tej autonehody. Pozrel som jej doklady a na občianskom píše že sa volá Lenka a narodila sa v roku 2018. To znamená že má 15-16 rokov. Jej trvalé bydlisko je Liptovský Mikuláš." dokončil Jožo. Tá baba mi bola povedomá. Asi preto lebo ja som dosť často chodila do Mikuláša na pizzu. Vtom prišiel Lukáš a pozrel sa na tú babu. Otcovi sa ani nepozdravil ani sa naňho nepozrel, len sa stále díval na Lenku. Bolo to čudné. Nikdy v živote som nevidel Lukáša dívať sa takto na nejakú babu. Väčšinou to bol taký povýšenecký výraz, ale teraz to bolo iné. Len sa díval a díval. Zrazu prehovoril Šimon k otcovy smutným hlasom: "A-A vieš o mame?" Otec sklopil zrak a potichu povedal : "Viem. Stalo sa to asi polhodinu ako ste odišli do školy. Ja... Nevládal som ju zabiť. Nemohol som. Nemohol." Nastala minúta ticha. Keď konečne Lukáš odvrátil zrak od spiacej zakrvavenej baby, povedal : "Už ste boli po tie veci ? Luk a tak ?" Jožo sa nechápavo pozrel a tak sme mu všetko povedali. Len prikývol a povedal že ide snami. Lukáš zostal pri Lenke. Otvorila som dvere a skrčene som začala pomaly utekať k môjmu domu. Otvorila som dvere a vrhol sa na mňa jeden kúsač. Keď som uvidela tvár kúsača, nahrnuli sa mi slzy do očí. Jožo nemŕtveho dorazil bassebalovou  pálkou. Bola to moja kamoška Monika. Asi sa chcela skryť ku mne, keď ju napadli. Monika rodičov nemala. Mala len pestúnov, ktorých aj tak nemala rada. Asi preto šla ku mne. Snažila som sa upokojiť, prísť na iné myšlienky a tak som šla do našej pivnice, kde bolo veľa harabúrd ale... bol tam i môj luk. Zobrala som ho i nejaké šípy. Do ruksakov sme si naplnily jedlo z chladničky a zo šuplíka som otcovy zobrala zbraň- Colt 1911. Na zbrane mám pamäť, lebo môj otec pracuje v obchode zo zbraňami. Aj som tam plánovala ísť, ale obchod bol od našej dediny asi 20 km a Jožove auto už nemalo palivo. Tak sme sa rozhodli vrátiť a zbraň som dala Jožovi, lebo ju aj tak neviem používať. Síce ma oco učil strielať ale nie z coltu. To bol otcov miláčik. Prišli sme naspäť do ich domu a videla som niečo čudné! Lukáš držal za ruku to mladé zakrvavené dievča s červenými očami !