Čakaj  najhoršie a dúfaj v nejlepšie....(rímske príslovie)
To bolo jediné čo ma napadlo keď si dal dole masku.
Čo len urobí?
Položil na zem nôž.Prblížil sa kumne na 1krok.
Už som čakal že chce komunikovať ,keď tu vytiahol britvu a bodol ma v ľavo do brucha.
Kurva  to bola ale  bolesť!!!
David hneď namieril pištolou naňho , bezzaváhania vystrelil.Trafil ho rovno do krku.
Vytrisla sneho krk a zombíci sa naneho vrhli.Ale všimli sme si že ten z veže vystrelil do našeho auta prebil sklo.
Všetci sa okolo nás sa s  nožmi rozbehli na mňa.
Niekto ale preletel ponad aše hlavy.Pustil dve rakety na zem.
Odhodilo ma o kus ďalej.Bol som celý doráňaný.David mal črepinu pichnutú v  nohe.
Raketa zničila celú vežu aj hangár.
Rýchlo som zastrelil toho čo bol nablýzku.Potom padla ďaľšia.
Horelo to tam všade naokolo.
To bol hrozný rachot.
Vzdajte sa a nič vám neurobíme!!! Ozvali sa zo stáda.
Čo vlastne chcete ? Zásoby o tie  vám ide?
Nemusíme to riešiť takto.
Ale nereagovali.
Tak som na toho čo išiel prebodnúť Davida odstrelil.Netrafil som do hlavy ale do hrudi.Hoci som mal namiereé na mozog.
Už som sa rozbehol potom k autu.Naštartoval som ,preradil a pohol som sa autom k Davidovi.
Ležal tam ale už bol pri vedomý.
Krv mu stekala po celej pravej strane hlavy.
Naložil som ho do auta. A chcel som vyraziť.
Prosím vezmi ma so sebou! Ozval sa jeden ranený zombík.
Na to zabudni! Mali ste možnosť.A postrelil som ho.Zombíci sa naa potrhanom ľudskom mäse hostili.
A bolo vidieť že keď sú poškodený aj ľudia už ich rozoznajú.
Tak som ich nechal napospas osudu a vyrazil som.David nemo ležal a rýchlo som išiel snerom k prvej lekárni po ceste.
Rozbil som presklené dvere a vošiel dnu.Dnu bolo zamknutých 5zombíkov.
S nožom v ruke som ich bodal ale zistil som že si budem musieť obstarať lepšiu zbraň.
Po poslednom som skontroloval sklad.
Vybral som Davida z auta a položl som ho na podlahu v obchode.Vyčistil som mu najprv ranu na hlave a obviazal obvezom.
Potom som doneho dostal lieky od bolesti hlavy a proti vnutornému krvácaniu.
Pohladal som pinzetu a vytiahol mu veľkú  črepinu z nohy.Dal som mu napiť vody s liekmi na spanie a čakal čo bude.
Opel som odstavil pred rozbité dvere.Potom som zjedol nejaké jedlo a ošeril sa.
Rana v bruchu nebola našťastie veľmi hlboká.Rýchlo som si dal anstetikum a vyčistil ju.
Štípalo to ako sviňa.Stekali mi slzy už.Potom nasledovala tá horšia časť.
Obviazať či zašiť ranu?
Nebola hlboká tak som skúsil ju len obviazať a zalepiť.
Keeď som bol ošetrený zaľahol som na zem a zaspal.
Ráno som sa prebudil a bolo mi už lepšie ranu  už bola hnisavá.
Ostatok sa slušne postupne hojil.
David stále ležal.
Horúčku už nemal a čakal som že umrie.
Musel som si otvoriť ranu a zašiť ju ,pritom som veľmi  kričal a bol som počuť ako dlaždič.
Keď som skončil uľavilo sa mi.Davida to prebralo a bol ešte človek.
Spýtal sa ma čo sa deje a vysvetlil som mu všetko.
Na hlave mal už chrastu a bol schopný chodiť a hovoriť.
Nabalil som lieky a obväzi+ lekárničky a naložil som ich do auta.
Asi o hodiinu  vyrazili sme na západ....