3.séria part 8 Zombíci vs. Upíri.

29.08.2014 21:36

Projektili ju vôbec nespomalili.
Robo ležal a bol zrazu bledší.
Začína sa to tu ochladzovať.
Je nás už dosť.
Pridaj sa!
Rozbehol som sa von.
Utekala zamnou.
Ale všetci upíri a ľudia išli zamnou.
No mal som výhodu.
Von už upíri zamnou nešli.
Jeden z,, bledých,, uhorel hneď ako sa dostal na svetlo.
To je ono! Cez deň na svetle sú bezbranný.
Utekal som von z nemocnice.
Ako pohrýzli zombíkov stále sa metali na zemi akoby bojovali.
Ale potrebujeme viac strelných zbraní.
Začínaju sa v okolí objavovať viacčlené skupiny plné zombíkov.
Väčšinou  sú dosť všímavý.
Mal by som jedného zabiť a natreť sa.
Už si ma všimli.Rýchlo som strelil do brány.
Išli za ňou.Boli akoby zhypnotizovaný.
Jedného som zabil dýkou.
Škoda že , sa svet mení.
Natrel som sa zombickou krvou a pokračoval som.
Mojich prenasledovateľou ale zombíci akoby nezaujímali.
Boli taký hlupy že strieľali.
Dobehol som nazad a videl som ako ich tam všetkých ničia zombíci.
Mal som lepší pocit no začalo zaťahovať mraky.
Upírom mraky poskytovali akoby čiastočný štít.
Bolo mi jedno ako to skončí ale musím sa vrátiť nazad.
Prvé auto č bolo obsadené zombíkom za volantom som len otvoril dvere.
Hneď natiahol ruky.
Zavrel som dvere mu nazad a pricvikol mu ruky.
Tie som mu chcel oťať ale nebolo čím.
Čo teraz :veriť že sa oplatí zombíka zastreliť cez sklo alebo veriť viac tomu že to auto nebude fungovať.
Keby fungovalo asi by nebolo obsadené.
To bol znak toho že už niekto sa snažil ujsť a neuspel.
Tak som to nechal tak.
Do letiska to bolo už len 20minút cesty.
Mal som len chuť nájsť nejaké auto + zbrane.
Ale to by bolo veľký nárok na konci sveta.
Na ceste stál prevalený autobus.Zombíkov som už asi 1kilometer nestretol.
Prečo ?
Začalo po minúte pršať.
Koniec sveta bol keď ma napadlo že nemám dáždnik.
Prišiel som k letisku úplne premočený.
Neboli všetci nadšený keď ma takho videli.rozpráal som čo som videl.
Neverili mi.
Upíri neexistujú.
Poď máme ešte teplú vodu v bojlery.
Osprchoval som sa.
Keď som sa prezliekol do čistých vecí cítil som sa ako nový človek.
Najhoršie bolo že som mal strach z tmy.
Čo ak upíri zvíťazili a prídu vnoci sa nám pomstiť.
Sedel som na stráži.
Medzitým sa našej skupine podarilo nájsť ďaľších dvoch členov.
Hovoril som im čo sa stalo Robovi ale mali pocit že som to prehnal s alkoholom.
Najdivnejšie bolo že prešli ďalšie tri dni a noci ,bol kľud.
Zombíkov sa podarilo čistiť pri plote a bol to každodený program.
Bonusom bolo to že nepršalo a pálilo slnko celé dni.
Len postupne sa k letisku blížil jeden pes k letisku.
Kňučal tak ho Frederik pustil dnu.
Ale na podiv mal obojok a vodítko.
Tento pes vydržal dlho von.
Kedysi sa vravelo že zvieratá cítia nebezpečenstvo no nechcel som byť paranoidný.
Stalo sa to.Už sa k letisku blížilo cudzie auto.
No vtom aute sedel môj otec.Bol úplne nervózny a v šoku.
Adam si to ty?
Áno som.
No bol úplne neozbrojený.Odpadol na zem a museli ho prezrieť či nebol pohryzený.
Keď sme ho prezreli zistili sme že utrpel šok.Uložili sme ho na posteľ.
Čakal som kedy sa preberie.
Na ďalší deň sa prebral.
Už nebol taký vystrašený.
Všetci sme sa pri raňajkách rozdelili.
Na stráži vždy museli byť dvaja ľudia.
Tak som sa ho  pýtal čo ho tak vystrašilo.
To by som ti musel porozprávať celý môj strašidelný príbeh.
Kde je Tomáš? opýtal som sa.
Mali sme veľmi náročnú cestu.
Keď sme sa dostali sem tak sme to museli opustiť.
Väčšina znás bola pohryzená.
Zvyšné dve lietadlá aj vrtuľník čo tu mal byť odišli na Lešť.
Na vidieku je oveľa menej zombíkov ako v mestách.
Inak armáda našla v základniach utočiská.
Tvoj brat a ja sme išli na vidiek kde sme bojovali bez vody a elektriny o holý život.
To be cntineud.