Keď sme bežali dole, tak sme cestou stretli Lukaš. ˝Ho ho ho. Čaute kam idete.˝ vôbec nevedel čo sa deje. ˝Do riti! Tam to je.˝zakričal Marek ˝Čo tam zasa je.˝nevedomki povedal Lukaš, ale potom si uvedomil čo nechcel. ˝No do riti. Čo to je ?˝ ˝Bež!˝zkrikol som. Všetci sme utekali a mali sme dôvod za nami bolo asi päť tich veci. ˝Bež, bež neotačaj sa len bež.˝kričal Marek. ˝Aaa ˝no jasné Lukaš prepadol. ˝Do prdele Lukaš nevieš chodiť alebo čo. Makaj!˝ ˝Bacha pred nami.˝Skrikla Niki, boli tam dalšie dve tie veci. Rychlo sme vyskočili na podium ktore bolo vedľa nas. ˝Kam teras.˝spytala sa Niki. ˝Nemam šajnu.˝len som rychlo vitiahol z tašky nôž. A ti veci prišli k nám, ale nemohli sa k nam dostať lebo sme boli višie ako oni.Ako som sa na nich pozeral, tak mi Marek povedal:"Pametáš o čom som hovori keď sme tu išli?" "Hej ZOMBICI." medzi tym sme sa pozerali na tich 'zombi' a chrčali na nás."Čo urobime?" spytala sa Lala. "Musíme sa dostať domov."odpovdal som jej "Ano, ale ako?" "Musíme ich zabiť. Máme nože."a išli sme na nich, bolo ich tam asi sedem. Keď sme ich zabili, zoskočili z pódia a išli sme ďalej. Keď sme prišli k Marekovmu domu okamžite sme vošli dnu a zamkli dvere. "Mami, mamiii ?" neoziva sa."Marek toto by si mal vidieť." na stole bol list, bolo tam napísane: 'Armada nás odvedie do neakej zelenej zóni priď. Mas tu aj mapu. Lubim ťa. Mama.' "To nie, mami." tlačili sa mu slzi do oči."Pozrite ta zelená zóna je v Martine" povedala Niki a ukázala nám mapu. "No do riti, keď tvojich rodičou odviezli preč, čo ostatný." zamysleli sme sa. "To je pravda. Okamžite volam mame." vystrašene povedala Lala a hneď volala."Nik nedvíha." a nahodila vystrašený pohľad. "Skusim mojim rodičom...... Nik." "Tak to sme vriti." povedal Lukaš.