"No. Čo?" spytala sa Lala. "Stále nič.  Vôbec nik nedviha.. Musím isť domov." "Počkaj..Nemôžeš tam isť len tak a čo ti retardi." "Neviem, ale musim vediet či su naši vporiadku." Bol som uplne zúfaly, vystrašený, nevedel som čo mám robiť. Chcel som okamžite odísť.

"Počkaj, dohodneme sa pôjdeme stebou, ale musíme si to premislieť." zastavil ma Marek. "Dobre, tak ako to teda urobíme?" Spytal som sa urichlene. "Musíme najsť neke zbrane, ostre veci, nože, sekeri a ak sa podari tak aj neake strelne zbrane." povedal  Marek a hneď vzal rupsak. Marek s Lalou išli do kuchine a vzali nože, ja s Niki sme išli do pivnice. 

"Máš niečo čo by sa dalo použiť?" vyzvedal som. "Nie nič tu nieje. :-\ " 'chchchchcchh' "Počula si to?" niečo som počul. "Aáááááá, Paťo!" 'Chchchchchrrrchr'. Na Niki sa vrhlo par zrúd. V momente som chitil prve čo som videl konkrétne to bol šrobovak. Pichol som ho zrúde ktorá držala Niki za ruk do hlavi. "Béééž, béž, utekaj a okamžite, som hneď za tebou!" kričal som na Niki. "Poď rychlejšie sú zatebou." hneď ako sme dobehli zabuchli sme za sebou dvere a bežali sme do kuchine. "Poďte nemáme čas sú tu!" skričal som na Mareka. Okamžite sme vyšli von a bežali čo najdalej. "Poďte, bežte" volala nás Lala. Keď sme dobehli na cestu hneď som zastal. "Počkajte! Kde je Lukáš?" "No do riti." povedal Marek. "Musíme sa vrátiť!" presvedčovala nás Niki. "Nemôžeme je ich tam príliš veľa, to nezvládneme už teraz sme utiekli len tak-tak. Musíme ísť." povedala Lala a Marek len prikívol. "Ideme, on to zvládne,musí." a bežali sme čo najdalej.