Zo zápisníka nájdeného v jednom dome.Začal som ho čítať:

Začiatok a koniec.To je dnes určené pre každého.Je jedno ako dlho človek vydrží odolávať proti svetu.
Jedného dňa to každého doženie.
Preto nemôžeme len tak ,si myslieť že to čo sa stalo raz opäť samé pominie....
Preto tu nechávam tento  odkaz.Ak si ktokoľvek a stále sú tu našé pohyblivé telá prosím ukonči to chodenie.
Nič ma netrápi, už sa  treba   vrátiť do reality.
Dlho hľadám spolu s preživšími  nové útočisko.
Celý mesiac sa nedá vydržať v tomto dome.
Strecha už preteká a okolité domy sú už natom rovnako.
Vidiek nebol rozhodne najlepšie útočisko na zimu.
Zombíci tu síce niesu takmer žiadny,keď nepočítam nás ako už teraz  tých čo stále sú zavretý vo svojich domoch a dvoroch.
Uvažovali sme spolu s našou drobnou komunitou že vyčistíme okolité domy.
Dreva je tu požehnane ale jedlo nám už týždeň dochádza.
Ostatné komunity sme nestretli už dlho.
Prosím zastav nás inak sa staneš jedným znás.
Hlavne začni myslieť iba na seba,až potom na ostatných.
Napíšem ti ešte že okrem jedla tu nenájdeš ani živé tvory.
Psy ,mačky,sliepky to sme už vylovili dávno.
Zbraní je tu dosť ale náboje už asi nebudú.
Choď po schodoch hore!!!!
Čaká ťa tam odmena.
Koniec.
Ako prvé ma napadlo kdo to mohol napísať.
Mohol to byť kľudne nejaký politik alebo učiteľ.Rukopis a písmo bolo uplné, hladké a bez chyby.
Vyšiel som na schody.
Hore bolo krvou napísané,,Pomôž mi,,
Tu som!
Nachystal som si mačetu do ruky.Otvoril som dvere.
Čakal som hneď že ma mykne pohľad na zombíka ktorý sa pomne vrhne.
Ale miesto toho tam ležal na koberci plaziaci sa zombík.
Bodol som mu ju do čela.
Ani hlásku nevidal.Bolo  naňom vidieť že to bol slabý kus človeka.
Neposiloval ani asi neplánoval karieru v takomto svete.
Na posteli v tej izbe bola umiestnená sekera,motorová píla,kutáč a jedna rozkrajaná  osoba.
Keď som to videl.Vyhodil som ich telá von.
Mali už daky čas nachystanú aj jamu lebo kopa hliny  a jama kde ich mali pochovať bola už obrastená trávou.
Ani som ich nepoznal.Ale boli to dobrý ľudia lebo skončili ako väčšina.
Mali pravdu veci a zbrane boli.Tak som ich naložil a išiel som ďalej.
Mal som sa niekde v tejto dedinke ktorá mala 100domov a drobné polia stretnúť s ostatnými ,kde len sú.

Napadol ma že mohli ísť do  kostola a hneď som sa tam vybral.
No prekvapili ma miesto nich zombíci nabodaný a priputaný okolo neho.
Vtom niekto zakričal Stoj!
Otočil som sa . Ale nikoho som nevidel.....
Asi mi už úplne preskočilo...
Vybral som sa teda dnu.
Kostol bol dosť ošarpaný ale bola vo vnútri tma.
Nazrel som dnu a zakičal som : ,,Tu ste?,,
Nikto sa neohlásil.
Tak som sa vybral ďalej po ceste.....