Išli sme sa hore presvečiť ja s Ellie a Betkou, že sú naozaj mŕtvy. Nechceli sme strielať aby sme neprivolali ďaľších kúsačov. Pre istotu som si zobral moju Katanu a každému z nich som prepichol hlavu. Lenže pri poslednom sa povolil vrtulník a ja som spadol s ním. Ďaľej si už nepamätám iba to, že som dopadol a niečo ma prepichlo. Keď som sa po 3 hodinách prebral z kómatu bolo už 19:35 a ešte stále Betka s Ellie hľadali lekárničku. Aspoň tak mi to povedali Adam a Rišo. Ale ja som ich musel ochrániť, nechcel som aby sa im niečo stalo. Tak som sa aj z otvorenou bodnou ranou postavil a išiel po stopách. Po 15 minutách som ich našiel. Oni sa zľakli, že som sa premenil ale ja som pre istotu prehovoril. Ellie sa ma opýtala či som v poriadku. Ja som odpovedal, že ano. Betka mi to tam na mieste zašila a Ellie utierala krv. Zase som upadol do hlbokého spánku a nikto nevedel na ako dlho. Bolo to pre všetkých nebezpečné, pretože ešte 1 hodina a už by vyšli kúsači. Na šťastie som sa prebudil po 20 minutách, hneď potom som cítil miernu bolesť. Obidve ma podopierali a zobrali ku Adamovi a Rišovi. Lenže oni neboli v ľahkej situácii. Bolo tam asi 18 kúsačov a každý z nich im išiel po krku. Preto som si zobral Katanu a náhradnú mačetu, ktorú som dal Betke. Ellie nás zo zadu krila s pištolou. Keď sme ich zabili počuli sme výstreli z Elliniej strany. Kým sme tam dobehli videli sme iba kúsača na zemi. Ellie na nás po chvílke zakričala a povedala, že je to v pohode.