"Paw" bolo posledné čo som počula. Prebudila som sa v nejakej bielej miestnosti, kde bolo len jedno okno a dvere. Podišla som k oknu a videla som že niekto vonká griluje a že sa tam hrajú deti. Zrazu niekto otvoril dvere. Bol tam Šimon! Celá natešená som ho objala a chcela som vedieť kde to som. "Ty len sníš" povedal mi Šimon a ja som sa naňho nechápavo pozrela. Nepovedala som ani slovko, len som premýšlala. Nakoniec som povedala: "Nie, nieje to sen! Prečo by sa mi snívalo o grilovačke ? Neznášam grilovanie !" "Jáj, to. To je oslava mojej malej sestry." pousmial sa Šimon. "Počkať! Ty nemáš sestru !" povedala som. "Veď ti hovorím že len sníš! Musíš sa prebudiť! Hneď!" hovoril stále dokola Šimon. Snažila som sa zobudiť a nič ! Nakoniec som už bola nervózna so Šimonovho kričania a tak som otvorila dvere a začala som utekať z bielej miestnosti. A vtedy to prišlo! "Bang!" strelil ma nejaký cudzinec a ja som sa zobudila s rukou držiac si brucho. Na bruchu som nemala nič. Fuuu. Nakoniec to bol naozaj len sen. Prvé som si všimla, že mám pravú ruku pripútanú (teda skôr silno priviazanú) o radiátor, ktorý bol vedľa postele na ktorej som ležala. Snažila som sa rozviazať uzol, keď zrazu som zacítila hroznú bolesť v ľavom ramene, ktoré som mala obviazané obväzmi. Aaaa. Strašne ma to bolelo. Do izby vtrhol Lukáš so zbraňou v ruke. "Je nažive?" počula som Šimonov hlas, spoza Lukášovho chrbáta. "Neviem! Ešte nepovedala ani slovko!" zavrčal Lukáš. "Ja-ja som nažive" povedala som a pozrela som sa na Lukáša. V tvári som mu vydela strach. "Vidíš, žije a..." nestihol dopovedať Šimon pretože sa pretlačil cez dvere a keď ma uvidel stratil reč. "Je možné že mŕtvy rozprávajú ?" spýtal sa Šimon Lukáša. Ten len pokrútil hlavou a namieril namňa zbraňou. "I am not dead ! Myslíš si že zombieci vedia po anglicky ? Alebo že by vedeli rozprávať ?" vyskočila som naňho. Lukáš len mykol plecami a dodal: "Tak sa pozri do zrkadla." Pozrela som sa do zrkadla, ktorý mali v miestnosti a zhrozila som sa. Moja tvár bola pokrytá veľkými vyrážkami a okraj bielka očí bol poliati krvou. Bola som rada ale zaroveň som sa i bála. "Chcete počuť najprv zlú či dobrú správu." navrhla som im. "Prosím dobrú." povedala Lenka spoza dverí. "Som alergická na veľa vecí, a jedna z vecí je i pušný prah. Toto je len alergická reakcia." povedala som. Všetci si vydýchli. "Zlá správa je že som SMRTEĽNE alergická a možem zomrieť." dodala som. Nik nevedel čo má robiť. Dostala som nápad. V mojom dome by som mala mať nejaké lieky na alergiu a a masť na prípadné vyrážky. Šimon sa bezhlavo rozbehol na ulicu. Lukáš sa ho snažil zastaviť ale on utekal k môjmu domu. Medzitým ma Lenka rozviazala. Šimon otvoril dvere a spadla mu sánka. Boli tam nejakí ľudia s rupsakmi a taškami, ktorí sa kradli naše zásoby!