Keď sme sa z toho marketu dostali, Betka to odriadila až ku nám domov. Môj otec bol policajný dôstojník a na šťastie sa aké také pištole a náboje do brovnice našli. Museli sme sa pripraviť na to najhoršie. Noc! Vybehli sme hore po schodoch a hľadali sme nejaké dosky na barikády. Našli sme ich asi 38. Ale mali sme ešte jeden broblém, nemali sme kladivo. Ja s Adamom sme sa išli pozrieť do pivnice. No, obával som sa jedného. Keby sme boli s Adamom hore mohlo by sa niečo Ellie, Betke a Rišo vystať. Boli tam len traja a Betka mi povedala keď sme dorazili, že videla takú menšiu hordu o asi 30. zombíkoch. "Našiel som kladivo" povedal Adam. "Super môžeme í-" odpovedal som. A ani som to nedopovedal a počuli sme krik. Hneď som zistil, že to je Ellie a Betka. Utekal som po schodoch ako blesk. Adam to napálil do hlavy s kladivom prvému zombíkovi, kotrého videl. Ellie pohrýzli. Ale samozrejme jej to nevadilo, bola imunná. Ale Betka nie. Našťastie sme mali šancu odobrať Ellie trochu krvi a dať ju Betke. Po dvoch dňoch v mojom už zabarikádovanom dome sa Ellie zobudila a Betka s ňou. Ellie sa pýtala Betky či je v pohode. Ona povedala, že ano. Ellie sa to pohryznutie zahojilo ale samozrejme, že na jej nohe jazva ostala. Betke sa nič nestalo, nepremenila sa.