"To bolo o chlp." zahundral hrubým hlasom Sniper. "Pre-prečo ste to spravili?" spýtala sa so slzami v očiach Lenka. "Keby som to nespravil, už by bolo po tebe." odpovedal neznámy sniper. "Kto vlastne ste?" spýtala som sa ho. Otočil sa smerom ku mne, zľakol sa a namieril namňa zbraňou. "Nestrieľajte!" bránila som sa. "Veď, ale teba som trafil. Niesi mŕtva?" opýtal sa. "Strelili ste ma do pleca." uškrnula som sa. "Ah tak. Lebo vyzeráš ako jedna z tých zrúd." poznamenal. "Mám alergiu. Ale stále ste mi neodpovedali." povedala som. "Aha tak prepáč." sklopilz braň a predstavil sa. "Ja som August, teší ma."usmial sa a podal mi ruku. "Bet." potriasla som si sním. "Ale prečo ste ma vlastne strelili?" opýtala som sa. "Zato sa ospravedľňujem, pomýlil som si ťa s týmy požieračmi. Do domu ich vbehlo pomerne dosť a tak som ich začať strelať. Keď si vyšla, neváhal som a hneď som vystrielil. Ešte taz prepáč." povedal. "A odkiaľ máte tú zbraň!" zvedavo som sa ho vypytovala. "No ja som poľovník. Teda aspoň bol. Než sa to všetko zvrtlo." povedal August. "A prečo ste vlastne tu ?" ďalej som sa pýtala. "Ha-ha, príde mi to tu ako na výsluchu, ale odpoviem ti. Hľadám moju rodinu. Moju ženu a 2 deti, mojich chlapcov." dodal. "Nechcete sa k nám zatiaľ pridať ? Máme zásoby a zišiel by sa nám niekto zo zbraňou." ponúkla som mu. "Jasné, prečo nie ? A máte niekam namierené ?" potešil sa. Vtedy sa do konverzácie priplietol ujo Jožo. "No, popravde samy nevieme, ale asi tu chvíľu pobudneme." povedal. "To by som moc neodporúčal. Z východu sa na nás valí stádo mŕtvych." poznamenal August. "To nebude problém." usmial sa ujo Jožo a potľapkal ma po pleci. Ešte chvíľu sme sa rozprávali a potom som odišla k novej skupinke pomôcť zo zásobami. "Ahoj. Kde sú ostatný ?" spýtala som sa Kláry, ktorá tam triedila konzervy. "Ahoj. No Monika s Michalom išli do susedného mesta, ževraj je tam veľa áut, tak išli odčerpať bionaftu. Denis dáva pozor na Veroniku, ktorá sa hrá dnu v dome. A Matthew je aha tam ďalej. Robí rozbor zbraní a streliva." povedala Klára. "Monika s Michalom ?" potichu som sa spýtala. "Ha-ha, nemusíš sa ničoho obávať. Monika je v teréne len preto, lebo to tam von vie. Ja by som sa ubrániť nevedela." povedala ale na jej očiach som videla že tomu ani sama neverí. "Tak ja teda idem kuknúť Veroniku s Denisom." poznamenala som. "Fajn, tak sa ešte zastav u Matthewa. Zdá sa mi nejaký nesvoj." dodala Klára. Prišla som k Matthewovy a pozdravila som sa mu. "Ahoj." pozdravil sa mi i on. "Ty mi rozumieš ?" spýtala som sa. "Ja rozumieť, no nie veľa." usmial sa. "A nebude lepšie keď sa mi budeme stebou rozprávať po anglicky ?" spýtala som sa ho. "Ingliš? Nie, nie. Ja sa chcieť zdokonaliť v Slovak jazyk." povedal. Prišlo mi to trochu smiešne, tak som sa naňho len usmiala. "Ale ak ty chcieť, my možme cvičiť tvoj Ingliš." Znovu som sa usmiala a spýtala som sa: "Fajn. A nevieš v ktorom dome je Denis a Veronika?" Matthew mi ukázal dom a vrátil sa k rozboru. Vošla som do domu a zakričala som na nich. Nikde nikto. Išla som hore schodmi a pri posledných dverách som videla žrúta. Chcel sa dostať za dvere. Chcela som si vytiahnuť nožík ale medzitým sa nečakane obrátil. Zbadal ma. Ja som zo strachom v očiach cúvala a hmatala som po nožíku. Nebol tam! Hneď nato som zakopla o rozbitý nábytok a skotúľala som sa dole schodami. Poriadne som si narazila hlavu a upadla som do bezvedomia.