Deň 1:

Keď sme prešli asi kilometer, začalo pršať a viditelnosť sa rýchlo zmenila z vysokej na nízku. V autobuse vládla pochmúrna nálada. Rozprávali sme sa s Monikou, o veciach, ktoré sme prežili, od vtedy, čo sme sa nevideli. Síce toho moc nebolo, ale aj tak nás to zabavilo až dovtedy, keď sme zacítili náraz. 

,,Čo to je?" zakričal som. 

,,Nechci vedieť." povedal vodič.

Utekal som uličkou, až pokým som sa nedostal k nemu. Pozrel som sa cez okno, a uvidel som hordu zombie. 

,,Vypnite svetlá a buďte ticho!" povedal niekto. Urobili sme tak, ale ani to nepomohlo. Zombie po chvíli začali búchať päsťami o autobus.

,,Musíme niečo vymyslieť!" pošepkal som. Potom mi padol zrak na strešné okno (alebo ako sa tomu hovorí). Všetci sme sa pri to nahrnuli. Postupne sme z autobusu vyliezali. So sebou sme si brali aj svoje veci. Keď tam zostal posledný, jeden mu podal ruku a pomaly ho vyťahoval. Vtom sa dvere rozleteli a zožrali ho. Z vnútra sa ozývali výkriky. Keď pri mne pristál nejaký orgán, bolo mi na zvracanie.

,,Ako sa z tadeto dostaneme?" spýtala sa Monika. 

,,Neviem." povedal niekto.

Vtom sa ozvalo pár výstrelov. Otočili sme sa.

,,To musí byť Kristián!" povedal som.

,,Musíme ísť za nimi!" povedala Monika.

,,Ale ako?" spýtal sa chlapec, ktorý sa volal Roman.

Niečo mi preblesklo hlavou. Bol to bláznivý nápad, ale stál za to. ,,Sleduj!" povedal som mu. Zobral som si vak a dal som si ho na plecia. Potom som skočil. 

Keď som dopadol, neudržal som rovnováhu a spadol som. Všimli si ma tri zombie. Rýchlo som sa postavil a zaťal som moju sekeru prvej do hlavy. To isté som spravil aj druhej, len ona sa zvalila priamo na mňa. Tretia zas na tú druhú. Mával som sekerou ako šialený, ale nemohol som sa trafiť tretej zombie do hlavy. Už mala zuby pri mne, keď sa zrazu prestala hýbať. Niekto zo mńa odhodil obe zombie a ja som si všimol, že to bol Roman. Spolu s Monikou nejako zoskočili dole z autobusu. Hore zostalo asi tak dvadsať ľudí. 

Spoločne sme sa snažili prebojovať k výstrelom, keď sme vtom zrazu narazili na Kristiána a ostatných. ,,To vy nie ste?" spýtal som sa. 

,,Nie!" zakričal Kristián. 

Potom sme spolu išli k tým výstrelom. Uvideli sme ohradenú cestu. Na druhej strane boli ľudia. Rýchlo nám otvorili a my sme vošli dovnútra, práve vtedy, keď sa za nami začali ozývať výkriky. Otočil som sa a uvidel som, ako tí, ktorí zostali na streche padajú dole a potom ich žerú zombie.

,,Vítajte v Pevnosti!" povedal jeden z neznámych.

,,Kto si?" spýtal sa Kristián.

,,Som Peter, vodca tejto komunity..."