Keď sa Dušan prebral, bola ešte tma. Po divokej párty zostala len spúšť v jeho dome. Najprv však musel vytriezvieť. Bolela ho hlava, tak si ľahol. Keď sa znova zobudil, bolo už poobede. Prezliekol sa do čistých vecí (tie, ktoré mal na sebe boli celé od škvŕn z piva a iného alkoholu). Ďalšiu polhodinu strávil hľadaním kľúčov od auta. Keď do neho nastúpil, namieril do najbližšieho supermarketu. Tam si kúpil čistiace prostriedky.

,,Bude to desať šesťdesiat.“ povedala predavačka.

,,Čo?...Umh.“ povedal Dušan a podal jej peniaze.

Vracal sa domov, keď mu zatelefonoval Roman.

,,Tá tvoja párty bola niečo! Ešte stále ma bolí hlava z toho alkoholu.“

,,Mal by si sa vyspať.“ poradil mu Dušan, aj keď vedel, že Roman toho vypil viac, ako všetci ostatní.

,,Dobre, aj keď som spal už štrnásť hodín.“ povedal Roman a zavesil.

Dušan zdvihol pohľad a uvidel, že semafor pred ním ukazuje oranžovú. Pridal. Oranžová sa však tesne pred ním zmenila na červenú a on už nestihol zabrzdiť. Keď sa mu to podarilo, urobil hodiny a jeho to hodilo dopredu tak silno, až si o volant buchol hlavu a začala mu tiecť krv. Otočil sa a uvidel, ako niektorí ľudia vystupujú z áut a bežia mu pomôcť. Skôr, ako niekto stihol niečo urobiť, doňho narazil kamión a on bol mŕtvy.

Keď nabral vedomie, cítil sa inak. Nemohol ovládať svoje telo. Jediné čo cítil bol hlad. Uvidel policajta, ako hovorí z novinármi. Vytackal sa z auta a išiel za ním. Ozývali sa výkriky. Keď sa policajt otočil Dušanovo telo využilo príležitosť a zahryzlo sa mu do krku. Dušan sa na to pozeral s hrôzou. Nemohol uveriť, že toto robí on.

Nerobil to on. Urobila to jeho zombie časť v mozgu.