Keď sa to všetko začalo, mali sme prázdniny. K nám na stred Slovenka to dorazilo okolo piatej poobede. Vtedy boli u mňa moji dvaja bratranci Dávid a Matej. Niekto nám zaklopal na dvere a nám sa nechcelo otvoriť. Zachvíľu sa ozvalo ďalšie, tentokrát silnejšie búchanie, ktoré bolo znásobené. Išli sme teda dole a Dávid otvoril. V nich stál celý zakrvavený pán. Chcela som sa ho spýtať, čo mu je, ale on sa vrhol na Dávida. Matej zvrieskol. Cvakal zubami a keď bol tesne pri jeho tvári, ozval sa výstrel. 

Vo dverách stál ďalší pán a rýchlo zavrel dvere. Vysvetlil nám, čo sa deje. Zrazu sa rozbilo okno a cezeň vošiel zombík a zahryzol sa do nášho návštevníka. Malý Matej zase zvrieskol a tak sme rýchlo utekali späť do izby. Tam na nás pozerali moje sestry Zuzka a Katka. 

,,Čo sa deje?" spýtala sa mladšia Katka.

,,Pamätáš si, čo sa stalo v The Walking dead?" spýtala som sa jej (ja, moja mamina a moje sestry sme to pozerávali už od druhej série).

,,Áno!" povedala.

,,Tak to sa teraz deje." 

,,Čo?" obe sa na mňa pozreli ako vyorané myši.

,,Naozaj. Musíme sa z tohto dostať!" 

,,Vyskočíme oknom?" spýtala sa ma Zuzka.

,,Bez zbraní? Čo ti šibe?" 

,,A kde chceš nájsť zbrane?"

,,Ocino má zbraň v skrini a taktiež máme v kuchyni nože, ak si zabudla."

,,Dobre. Ale ako sa dostaneme cez toto?" opýtala sa a ukázala na dvere, do ktorých narážala zombie.

Zrazu ma niečo napadlo. Povedala som plán ostatným. 

Dávid sa rozbehol a rozkopol dvere. Keďže mám dvere do izby hneď oproti schodom, zombie začala po nich padať. Rýchlo sme vyšli z izby. Zastavili sme sa pri skrútenej mŕtvole a Dávid jej kopol do hlavy. Hlava sa rozprskla a my sme utekali dole schodmi. Zatiaľ čo Matej a Katka zostali hore, ja a Zuzka sme prehľadávali kuchyňu a Dávid hľadal zbraň. Po piatich minútach sme sa zoskupili pri dolných dverách. Mali sme veci na prezlečenie a zbrane. Otvorili sme dvere a vošli sme do toho postapokalyptického sveta.

Nasadli sme do nášho auta. ,,Mamina je v robote!" povedala Katka. 

,,Nemôžeme tam ísť!! Je tam veľa tých vecí."

,,Nie je!" 

,,Ale je!" zakričala som. Vtom začala plakať. Sadla som si vedľa nej  pozerala som sa, ako Dávid štartuje auto. Otvorili sme bránu a vyrazili sme do neznáma...

Prespali sme v neďalekom lese. Mali sme stany a tak sme ich rozložili. Zhruba o pol dvanástej v noci sme počuli rachot. Zistili sme, že to bola rodina so susedmi. Pridali sa k nám, ale zhruba o piatej ráno nás napadla skupina chodcov. Niektorých zabili. Pokračovali sme v ceste. Nechtiac sme sa ocitli v uliciach mesta. Vtom sme počuli výkriky...

 

Patrik:

Deň 0:

Práve som skypoval, keď nám niekto zazvonil na zvonček. Bývali sme v paneláku a tam to nebolo nezvyčajné. Väčšinou to boli opilci, alebo malé deti. Lenže tentoraz to neprestávalo. Zdvihol som sa od počítača a podržal som tlačítko aby som počul, čo ten človek hovorí. Ozval sa len krik. Myslel som si, že si niekto zase robí srandu. Sadol som si zase za počítač. Lenže keď sa aj tam v pozadí začali ozývať výkriky. Rýchlo som otvoril internet. Zistil som, že svet je zamorený. Rýchlo som zabarikádoval dvere. Moji rodičia boli na dovolenke a tak som bol v byte sám. 

Zapol som televízor. Väčšina staníc vysielala iba šum, ale podarilo sa mi naladiť ešte jednu stanicu, v ktorej boli moderátori.

,,Podľa nášeho zdroju sa to začalo o druhej poobede. Taktiež sa nám podarilo zistiť, že to zasiahlo celú západnú Európu a že sa to na východné Slovensko ešte nedostalo. Avšak, podľa tempa nákazy sa to tam dostane zhruba o jednej v noci." povedala moderátorka.

Odbarikádoval som dvere a vyšiel som na chodbu. Susedia urobili totiež. V našom vchode bolo dvanásť bytov. Dokopy nás bolo asi štyridsať tri. Bolo tam veľa detí, ale aj starých ľudí. Zorganovali sme sa tak, aby sme každí niečo robil.  Ja som prehľadával pivnicu. Keď sme sa stretli, bol už večer. Každí sme spali vo svojom byte.

Ráno sme počuli výkriky. Chceli sme vystreliť z pištole, aby sme zabránili tomu, aby skupina zombie roztrhala pár ľudí, ale povedali sme si, že aj tak ich je na našej ulici veľa. Práve sa zombie vrhali na ľudí, keď prišli pri náš vchod dve autá. Bežal som dole otvoriť, lebo zaparkovali strašne blízko vchodu. Najprv ma nechceli pustiť, ale potom povolili. Keď som otvoril dvere, čakalo ma prekvapenie. Vo dverách stála Betka.  

Moja spolužiačka a fanynka The Walking dead