Bol 30. jún 2014 išiel som si po vysvedčenie. Bolo 30°C a bolo mi strašne teplo. Na konci vyučovania sme sa rozhodli ísť zapiť ten koniec keď zrazu bolo počuť zvuk sirény sanitiek a policajných aut. Vtom odpojili elektriku. Všade zavládla panika. Vtom bol zrazu počuť všade ľudský krik a ozval sa mestský rozhlas že našli niečo neobvyklé pri rucaní základov karanténneho domu zo 16. storočia. Hlas pokračoval :,,Zachovajte paniku a nevychádzajte z domovou,situácia je plne pod kontrolou! ,,Každý človek čo žije v meste sa po zaznení tohoto upozornenia chová úplne šialene a preto ani ja som nedodržal toto nariadenie, chcel som ísť domov a bolo mi už všetko jedno. Keď som vyšiel spolu z ostatnými na ulicu bolo to veľmi neobvyklé. Všade bol neporiadok auto bolo prevrátené keď niekto zareval: ,,Čo sa tu kurva stalo!,, Hneď nato sa na nás otočili tí krvavý ľudia ktorý jedli ničnetušiaceho žiaka. Bežte dovnútra bolo jediné slovo ktoré som povedal. Všetci ma neposlúchli a utekali k svojim autám úplne bezbranný. Môjho spolužiaka Erika pohrýzli. Povedal že to nič nie je, len potrebuje sa dostať do nemocnice aby mu zašili a vyčistili tú ranu. V škole bola lekárnička z obväzmi a tak som mu obviazal ranu. Bolo nás tu pôvodne 29 a ostali sme len 6. Ostatných pri ceste k autám pohrýzli alebo sa im podarilo ujsť. Vtom sa ozvalo ďalšie rozhlasové upozornenie: ,,Prosím zbaľte si základné veci na prežitie a dostavte na Bakovú jamu,alebo na Smrekovú ulicu kde sú 15 poschodové paneláky. Zajtra o 16:00 odchádzajú zo strechy odtiaľ vrtuľníky, kto sa tam nedostaví bude tu nechaný niekoľko týždňov bez pomoci -počet infikovaných dosiahol v našej krajine pol milióna. Zahraničie je na tom oveľa horšie, tam to prebieha už 3 dni. Koncom mesiaca nám má prísť z USA Vojenské bombardovanie a preto by bolo dobré keby ste prežili. Viac som nemusel počuť. Zobral som školskú sekeru, David má nôž, Erik má boxer, ostatný s nami nešli. Rozhodli sme sa ísť do tej nemocnice, cesta bola našťastie oveľa prázdnejšia keďže každý kto bol v aute trúbil a lákal tie potvory na seba. Keď sme sa dostali na 100 metrov ku nemocnici museli sme zmeniť plán keďže nemocnica bola plná tých mäsožravých potvor. Erik mal strašnú horúčku. Prešla už necelá hodina, čo ho pohrýzli a čakal som kedy sa premení. Povedal som že musíme ísť na Podborovú, obaja súhlasili. Po 200 metrov od nemocnice nás zbadali tie potvory a nevedel som čo ďalej. Sekerou som ich zabil dvoch. Keď zrazu Erik odpadol. Dávid sa ho rozhodol niesť. Povedal že ho tu nenechá takto umrieť. Utekali sme po koľajniciach keď sa zrazu Erik prebral ako potvora. David sa hneď zľakol a hodil ho na zem. Vtom som zbadal našu spolužiačku 120 kg Bertu ako potvoru. Tá sa hneď na mňa vrhla, nevedel som čo urobiť. Dávid to ale vedel hneď utekal a ja som ostal sám čeliť 2 potvorám. Vtom ma napadlo že sú to zombíci a nevedia rýchlo behať. Zrazu predo mnou zastalo auto a nebol v ňom nik iný ako... to be continued