Od šoku som vykríkol: ,,Pomóc!" Vtom som dostal facku a Rasťo mi držal ústa. ,,Musíš byť ticho!"
Vtom začal rozprávať jeden so samopalom na pleci. ,,Kto si a čo tu robíš?" spýtal sa ma.
Odpovedal som mu že potrebujeme zbrane a výstroj aby sme mohli ísť na bezpečné miesto.
,,Nič také:" odpovedal ktosi iný. Tu máme zabezpečenú základňu.
Rasťo povedal, že to je jeho oddiel a ja som mu pomohol dostať sa sem .
Vtom sa všetci rozišli a išli si svojim smerom. Nechápal som to.
Zrazu ma jeden vojak zdrapil za ruku a išiel som nou do iného skladu.
Dal mi kanady a uniformu v mojej veľkosti. Dostal som veľký prázdny batoh.
Pýtal som sa kde mám svoje zbrane a batoh. Vtom vošiel Rasťo a povedal: ,,Adam pôjdeš s nami na misiu o hodinu a pol!"
Povedal som ,,Iba ak dostanem svoje veci naspäť."
Kývol na vojaka, čo mi dal výstroj a dal mi do ruky kľúč číslo 126.
,,Tam máš všetko choď sa kuknúť do svojej novej izby." Išiel som tam a bol tam spacák, stolička,stôl a skriňa.
V skrini som mal batoh, povraz, kľúče, šípy a nôž.
Za pol hodiny som stál na vrátnici kde už boli okrem mňa ďaľší štyria chlapi.
Keď som uvidel môj luk, ako sa sním potuluju. Zakričal som : ,,To je môj luk!,,
,,Toto ťa neochráni!" povedal jeden vojak čo ho držal v ruke.
Prišiel 1vojak bližšie a podal mi luk a predstavil sa ako kapitán Peter.
,,Ideme rabovať kôli zásobám, kvôli tebe prezrieme aj armyshop."
Zrazu prišiel Rasťo na Tatrovke a zvolal: ,,Nasadať!"
Sedel som vzadu zo štyrmi chlapmi a všetci mali  nabitté v ruke AK47.
Vedľa mňa ležali prázdne vrecia a batohy. Peter zvolal nasadiť masky a každému (aj mne) podal čiernu kuklu.
Brána sa otvorila a stalo sa niečo hrozné.
Bránou priša veľmi veľká skupina chodcov. Štyria vojaci vyšli von z tatrovky a rýchlo streľali, no neúspešne.
Streľba upútala všetkých v okolí.
,,Musíme zavrieť bránu!" zakričal som.
Všetci vojaci na miesto toho utekali do tatrovky.
Tá sa naštartovala aj išla smerom na bránu. Zrazila asi tridsať chodcov.
Krásne prešla. Ja som vyšiel von z tatrovky a rýchlo som zavrel bránu.
Nasadol som do tatry a išli sme ďalej.
Opýtal som sa, či sme tu všetci a jedna žena povedala, že áno. Napočítal som dvanásť chlapov a dve ženy.
To bola moja prvá skupina. Bolo nás pätnásť. Cítil som sa konečne bezpečne.